bobov dennik

Je zvláštne, čo všetko sa môže stať na deviatom poschodi jednej nadnárodnej firmy.
Bolo to asi 3 mesiace pred vianocami. Do našej kancelárie na deviatom poschodí vošla ONA. Šedivá miška s rozpustenými vlasmi, staromódnou kabelkou cez plece a trošku neistá. Bola tam, a vtedy sa to všetko začalo.
Naša nová šefka, osoba ktorá vždy všetko vedela, už s tým mala skúsenosti, začala riadiť oddelenie s cca 18timi ľudmi. Na začiatku jej pôsobenia mala zvláštny zvyk. Chodila s tanierikom po kancelárii a ponúkala cukríky. Doteraz neviem kde to zobrala, ale z mojich šéfov to robila iba ona. Zrejme nikdy nepracovala vo veľkej firme. Všetko chcela len ona sama. V kuchynke si nalievala čaj do plastovej flaše. Čaj bol za korunu z kávomatu. Bola veľmi iniciatívna, to jej aj dodnes. Organizovala ľuďom rôzne školenia. Neviem kde to zobrala. Ľudkovia kt. nalievala rozum do hlavy nepatrili pod ňu a mali na to svojich šéfov. No hovorí sa, iniciatívny blbec.........
Toto je krátky opis našej hrdinky.
Začal sa plánovať Vianočný večierok. Navrhla, aby sme si ťahali lístočky s menami a do vianoc kúpili darček tomu, koho sme si vylosovali. Bolo navrhnuté do 100Sk. Nebolo by na tom nič zlé, ale v tej dobe to robil aj môj synovec na ZŠ.
Prišiel deň D. Doniesla napečené koláče od jej mami. Ona sama urobila punč. Fíha, to bol obdiv. Všetkým sa to náramne páčilo. A všetko začalo keď sme si vzájomne podávali infantilné darčeky za 100Sk. Posadali sme si do kruhu. Jej nápad. Zobrala do ruky klbko. Také akým naše straré mami pletú svetre. Omotala si ho okolo prsta a vybrala si prvú obeť. Pozrela sa na ňu, a začala jej hovoriť prečo si ju váži. Podala jej klbko, osôbka si tiež musela omotať kúsok bavlnky okolo prsta, vybrať osobu ktorú si váži, povedať jej prečo. Takto to šlo dokola. Kto mal najviac X omotanú vec okolo prsta vyhral. Vraj najoblúbenejšia osoba u nás. Kto to bol? Ja nie. Bola som asi predposledná. Vyhrala baba ktorá vždy pri strese a nervoch búchala pesťou do stola. Svojmu kolegovi ktorý ju podpichoval povedala nech si drží hubu. Holka ktorá keď jej zaliali kávu ktorú mala pripravenú povedala, dakujem že ste mi zaliali kávu ale ja si ju takto nezalievam. Bol to jej spôsob komunikácie. Je aj dodnes.
Ja som dnes rada, že v piatok som posledný krát bola v našej kancelárii a už sa tam nemusím vrátiť. Ukončila som túto púť ani nie celý rok pod vedením našeho nového Napoleóna. Aleto je už iný príbeh. Bolo ich ešte veľa.